Media

Nezisková organizácia Linka detskej istoty (IG LDI) šíri počas novembra povedomie o právach detí a o Dohovore o právach dieťaťa. V rámci tejto osvety zavítala do rádia Melody psychologička Katarína Kožová, ktorá vysvetlila, prečo sa spomínaná kampaň rieši v novembri, no zároveň aj objasnila, aké všetky práva majú deti a prečo je dôležité na ne nezabúdať alebo ich neignorovať.

„20. novembra sa každoročne oslavuje Svetový deň detí. Práve v tomto dátume v roku 1989 bol prijatý Dohovor o právach dieťaťa,“ priblížila psychologička Kožová, ktorá zároveň apeluje na to, že je dôležité o týchto právach verejne hovoriť. „Deti sú zraniteľné a potrebujú od nás dospelých pomoc,“ približuje ďalej v rozhovore.

Podcast si môžete vypočuť tu: Rádio Melody

Bratislava 19. novembra (TASR) – Diskriminácia je forma násilia a jedným z hrubých porušení práv. Je tiež významným stresorom, ktorý ohrozuje odolnosť a rozvoj dieťaťa či mladého človeka. V spoločnosti je však často prehliadaná i prijímaná. Je potrebné riešiť ju už v zárodkoch, keďže môže zanechať závažné a dlhotrvajúce následky v oblastiach psychického aj fyzického zdravia. Pripomína to Linka detskej istoty (LDI) pri príležitosti Svetového dňa detí (20. 11.)

TASR TERAZ.SK

Celý článok tu: Linka Detskej istoty: Diskriminácia je forma násilia a významný stresor

V prípade, že sa dieťa cíti osamelo, treba mu podľa psychologičiek z Linky detskej istoty dať najavo, že je v poriadku obrátiť sa jeden na druhého. Za dôležité považuje aj spoločne strávený čas s rodinou. Dieťa ho musí podľa nej vnímať ako podstatnú, kvalitnú a nenútenú súčasť bežného života. “Namiesto trávenia večerov každého rodinného príslušníka v samostatných izbách môže rodič navrhnúť spoločnú hru, alebo iniciovať rozhovor, že je tu pre dieťa a je pripravený ho kedykoľvek vypočuť,” podotkla Lucia Chamutyová – psychologička LDI.

TASR TERAZ.SK

Celý článok tu: Deti sa čoraz častejšie cítia nevypočuté

Podľa psychologičky Lucie Chamutyovej z Linky detskej istoty sa deti a mladí ľudia dnes čoraz častejšie cítia nevypočutí a osamelí, čo môže viesť k výraznému poklesu sociálnych zručností a izolovanosti aj v neskoršom veku. „Ak sa dieťa cíti osamelé, môže to popisovať inými pocitmi a výrazmi, ako napríklad „nezapadám, cítim sa byť iný/á či neviditeľný/á a to dokonca aj v prípade, že trávi veľa času s kamarátmi. Mladšie deti si môžu osamelosť kompenzovať vytváraním imaginárnych kamarátov, na ktorých lipnú, vyrušujú v škole, či si neustále vyžadujú pozornosť. U starších môžeme pozorovať primárne vyhýbavé a skleslé správanie, nižšiu sebadôveru či náhly nezáujem o obľúbené aktivity“, uvádza psychologička.

PIESTANSKYDENNIK.SK

Celý článok tu: Trendom je toxická pozitivita – musíme sa cítiť šťastní

Stovky telefonátov na Linku detskej istoty

Témou úteku sa zaoberajú aj psychologičky na Linke pre deti a mladých ľudí tel. č. 116111 a na Krízovej linke pre nezvestné deti tel. č. 116000, ktoré fungujú non-stop, anonymne a bezplatne. Prevádzkuje ich Linka detskej istoty. Od januára do júla tohto roka zaznamenali 345 hovorov na tému úteky. Najčastejšie išlo o mladých do 15 rokov.

Psychologičky z Krízovej linky pre nezvestné deti 116000 hovoria, že dôvodov na útek môže byť veľa. Niekedy je to šikana a niekedy ide o unáhlené rozhodnutie.

TVNOVINY.SK

Celý článok tu: Keď sa ozvú deti, ktoré sú už na úteku, zvyčajne hľadajú cestu do bezpečia